Vážený pán riaditeľ, vážená pani zástupkyňa, ctený pedagogický zbor, mílí spolužiaci a kamaráti!
Život je krásny tým, že v ňom zažijeme rôzne chvíle. Radostné i smutné, nečakané i naplánované. Tí, ktorí s nami strávili tieto veľmi netypické štyri roky, vedia, že teraz nevieme, kde skôr začať. Vždy sme na všetko tvrdohlavo našli vlastnú odpoveď...často skôr, než sme dostali otázku.Paradoxom je, že dnes v posledný spoločný deň prvýkrát nenachádzame slová.
Nebudeme kopírovať príhovory a hľadať myšlienky s hlbokým posolstvom. Na konci nich by sme sa isto dopracovali k tomu hlavnému. K tomu, že život je o tých obyčajných chvíľach, ktoré sme si urobili neobyčajnými. Stojíme tu teda pred vami a povieme vám dve jednoduché slová. Sú to slová ĎAKUJEME a NEZABUDNEME. Ďakujeme vám všetkým za to, že práve vy ste naše obyčajné štyri roky urobili tak krásne neobyčajnými. V prvom rade ďakujeme rodičom, ktorí tu teraz nie sú, ale bez nich by sme tu neboli my. Rodičom, ktorí sa snažia vžiť do našich problémov a radostí a naše šťastie by vykopali z hĺbky, na ktorú je aj meter krátky. Obrovská vďaka patrí vám, všetkým naším učiteľom, ktorí ste s nami na vlastné riziko prežili túto niekoľkodielnu reality šou s bonusovým dielom s názvom Maturity 2020. Milí učitelia, ďakujeme vám za vaše úsilie, váš čas, vašu trpezlivosť a láskavosť. Nebudeme si tu klamať. Naše výkony na vašich hodinám často gradovali do výkonov ,,Z kaluže do blata“. Ale vieme, že v kútiku duše ste to s nami nikdy nevzdali. Čokoľvek sa dialo, nepozerali ste na nás len ako na náplň svojej práce, ale ako na ľudí, pre ktorých by ste vždy urobili čo je vo vašich silách. Za to vám patrí veľké ďakujeme.
Nikto z nás nezabudne na spoločné zážitky s vami. A rovnako aj na úsmevné vyjadrenia, v ktorých sa možno teraz nájdete:
- Romča, ty vyzeráš ako tehotná...,
- Zatiaľ by som mohla dať známku len sebe.
- Nedýchajte, keď neviete.
- Ideš odpovedať? Áno alebo hej?
- Alebo tiež veta z čias covidovej doby: Kto rozdá papiere, teraz, keď sa človek nemôže ani líznuť?
- Alebo na usilovný nácvik piesne Pokapala na salaši slanina v štvorhlase, aj keď naše hudobné schopnosti sú na 4 mínus
Ďalej by sme chceli poďakovať našej zlatej Erike, ktorá nám vždy napiekla fantastické koláče, aj keď sme jej prešli obuté po umytej podlahe. A samozrejme, pánovi školníkovi, ktorí nikdy neodmietol urobiť si srandu z vážnych vecí a opravil by aj naše školské prúsery.
Milí spolužiaci, tieto naše spoločné štyri roky by poslúžili ako dobrý základ pre tragikomédiu. Vlastne to boli celkom tvrdé zápasy:
- ranné boje o parkovacie miesta,
- boje o miesto v rade na fornety,
- boje s budíkom na dištančnom vyučovaní,
- boje s časopriestorom, keď bežala hodina telesnej a nám v kuchyni horel koláč,
- boj so schodiskom pre trpezlivých ľudí- Henin plač na najvyššom kopci na lyžiarskom výcviku,
- zorganizovanie stužkovej slávnosti za 5 dní,
- a samozrejme mnoho ďalšieho, čo momentálne nie je vhodné hovoriť verejnosti.
Hoci sa dnes s vami lúčime, čaká nás ešte jedna dôležitá skúška. Ústne maturity. Po dvoch rokoch nás to dobehlo, a tak musíme momentálne vymeniť párty za poznámky a čokoládu. Vďaka našim učiteľom, ktorí nám pomáhajú ako vedia, máme menšie obavy.
Ale dosť už o nás. Teraz sa dostávame k najdôležitejšiemu dieliku. K našej triednej pani profesorke Janke Golebiowskej, ktorá aj napriek našim bojom bola nadpozemsky férový Atilla Végh. Milá naša pani profesorka, každú jednu a jedného z nás ste brali ako svoje tretie dieťa. A my vás navždy berieme ako našu druhú mamu. Boli sme celkom talianska rodina. Smiech i slzy, pochvaly aj výplach žalúdka. Čo na to povedať? Dokonalosť. Je to tak. Sami sebe závidíme, našu triednu učiteľku. Nie je to len učiteľka. Je to žena s obrovským srdcom, ktoré nám bez váhania celé venovala, aj keď nevedela, koho jej sem čerti priniesli. Nikdy nezabudneme na to, ako si usilovne pripravila príhovor na stužkovú slávnosť, a potom ho cez slzy vôbec neprečítala. Je to žena, s poriadne pevnými nervami. Veď posúďte sami...Donútiť cvičiť naraz toľkoto žien chce poriadne schopnosti. Pani profesorka, zažili sme spolu veľa zážitkov a áno, nielen vám sa teraz lesknú oči. Lúčime sa s vami, ale celého srdca vám prajeme ďalších skvelých žiakov, ktorí si vás zaslúžia. Pretože ak si tu niekto zaslúži obdiv a úprimnú
vďaku, ste to práve Vy.
Na záver by sme tejto škole chceli popriať menej dištančných hodín, veľa úspechov, zábavy a výborných žiakov. Tí budú mať pred sebou tie najlepšie vzory.
Ďakujeme a nezabudneme...
